Viem však z rozprávania mojej babky, rodičov a iných ľudí čo to bolo a aké to bolo. Viem čo to bolo združstevňovanie a viem, že moji prastarí rodičia prišli o veľké pozemky, polia, lúky a lesy, ktoré si za celé roky nadobudli a spravovali celé generácie a des tam už stoja paneláky a nikto nikdy im nedal za to ani korunu. Viem, že môjho prastarého otca to stálo zdravie a život.
Pre mňa je takisto nepredstaviteľné, žeby som sa nedostal na VŠ, len preto, že som katolík. Je pre mňa desivé si predstavovať, žeby som mohol vyletieť zo školy, alebo z práce, len preto, že chodím do kostola, alebo, že poviem na verejnosti niečo proti marxisticko-leninskému zriadeniu. Pre mňa ako mladého človeka je si ťažko predstaviť, žeby som nemohol voľne opustiť republiku a cestovať si po svete. A ešte viac ma desí predstava, že rifle a iné značkové oblečenie by som kúpil iba v Tuzexe. A čo v prípade, ak by som si chcel zohnať nejakú dobrú kapelu na cd zo západu? Alebo vidieť nejaký film? Smola... A to ešte nevravím o mučení, odstraňovaní a popravách „nebezpečných“ ľudí. O nemožností podnikať, vybrať si úplne slobodne prácu...
Ale vtedy vraj bolo dobre. Komu? Kto sa mal dobre? Dnes síce máme demokraciu, ale stále je čo zlepšovať. Ale ak niekomu chýbajú staré časy, nech sa presťahuje do Číny, alebo na Kubu. To je príklad moderného komunizmu.