Keď štátny sviatok je naozaj sviatkom

Autor: Pavol Hudák | 13.11.2013 o 0:43 | (upravené 13.11.2013 o 0:55) Karma článku: 8,11 | Prečítané:  734x

Štátny sviatok v Poľsku- všetky obchody, supermarkety, hypermarkety a obchodné centra sú zatvorené. fungujú len fast foody a reštaurácie. Na oficiálnu štátnu oslavu príde niekoľko desiatok tisíc ľudí v pokojnej atmosfére, prichádzajú aj rodiny s deťmi, všetci majú v ruke štátnu vlajku, mnohé múzea sú zadarmo, Všade sú rodiny s deťmi. Ulice sú celý deň plné ľudí. Pochod nezávislosti, kde sú aj nepokoje a tisícka policajtov v pohotovosti behá po celom meste, počuť výbuchy, vidno dym...ale v dave ide niekoľko desiatok tisíc ľudí, všetci s vlajkami, skandujú, kričia a správajú sa slušne... . Deň pred tým kňazi v kostole vyzývajú ľudí, aby prišli na omšu a modlili sa za ľudí, ktorí vydobili slobodu. Aj takto môže vyzerať štátny sviatok.

 

V pondelok Poliaci oslavovali Narodowe Święto Niepodległości, teda Deň nezávislostí. Zo Slovenska som zvyknutý, že v štátny sviatok väčšina ľudí ide do prírody, pracuje na záhrade, či ide na nákupy. V Poľsku, aspoň vo Varšave to tak ale nie je. V hlavnom meste našich severných susedov sa v tento deň odohrávalo oveľa viac, ako len podpaľovanie veľvyslanectva Ruska a bitky nacionalistov s políciou. Okrem pochodu nezávislosti, ktorý neslávne  zviditeľnil Varšavu, bolo v meste oveľa viac. Konalo sa tu 12 pochodov, či zhromaždení rôznych skupín.  Najväčší bol, okrem pochodu nezávislosti, prezidentský pochod. Začalo to ceremóniou pri hrobe neznámeho vojaka na obrovskom priestranstve. Šiel som tam s tým, že aspoň uvidím poľských politikov a vojakov. Aké však bolo moje prekvapenie, keď som prišiel na miesto. Bolo tam niekoľko desiatok tisíc ľudí, v pokojnej atmosfére. Rodiny s malými deťmi, takmer každý mal v ruke vlajku. Celé mesto bolo červeno-biele. Večer, keď sa zotmelo niektoré štátne budovy  boli osvetlené v poľskej dvojkolóre. Na moje prekvapenie som nikde nevidel vlajku EÚ. Na Slovensku, keď počas sviatku vešajú vlajky, tak často je pri  slovenskej vlajke aj vlajka EÚ. Keď som to vravel svojmu poľskému kamarátovi, povedal mi, že to je sviatok Poľska, nie sviatok únie. Ale späť k prezidentskému pochodu. Všetko teda začalo pri pamätníku neznámeho vojaka, kde bolo desaťtisíce ľudí, vrátane rodín s deťmi.  Všetko sa nieslo v spomienke na vojakov, ktorí zahynuli a bojovali za nezávislosť Poľska, žiadne trápne politické, či sentimentálne reči.  Z politikov tuším rozprával len prezident. Všetko okrášľovala nádherná prehliadka vojska. Najzaujímavejším boli historické vojenské skupiny, ktoré išli v dobových uniformách, pochodovali spoločne s profesionálnymi vojakmi. Bola to naozaj pekná ceremónia, miestami som dokonca aj ja pociťoval hrdosť, že som v Poľsku. Nezabudlo sa veľakrát pripomenúť to, ako poľskí predkovia ťažko bojovali za slobodu na čele s Jozefom Pilsudským, koľko ľudí pri zomrelo, kým si Poľsko dobilo nezávislosť... . Nič však nebolo prednesené s pátosom. V tej chvíli som si naozaj uvedomoval, že za každou obeťou je príbeh konkretného človeka.
Potom sa konal cez staré mestopochod, na čele s vojskom, politikmi, so zastávkami pri pamätníkoch významných osobností. Ulice lemovali stovky ľudí, každý chcel vidieť prezidenta, či vojakov v paráde.

 

Neskôr som sa vybral do vojenského múzea, ktoré bolo tento deň zadarmo. V niektorých lietadlách, či tankoch sa dalo vyskúšať ako sa tam sedí. V areály sa nachádzali historické skupiny v dobových uniformách. Múzeum bolo plné rodín s deťmi. Záujemcovia si tiež mohli pozrieť dobové zbrane od čias Napoleona až po zbrane z druhej svetovej vojny. Dokonca z niektorých sa dalo naslepo vystreliť.

Pri tom všetkom som si predstavil paralelu so Slovenskom. U nás, keď je štátny sviatok, tak to človek má pocit, že je sobota, takmer každý väčší obchod je otvorený, tým pádom mnoho ľudí trávi deň v práci, alebo na nákupoch. Ak sa podarí aj nejaká štátna oslava, je to väčšinou manifestácia vládnucej strany s minimálnym záujmom ľudí. Ani sa nečudujem ľuďom, že ich to nezaujíma. Tu vo Varšave sa bolo naozaj na čo pozerať. Ešte som napríklad nespomenul beh nezávislosti, kde bežalo asi 12-tisíc bežcov. Ako cudzinec som sa nenudil ani chvíľu. Nevedel som si vybrať kam ísť. A aj keď som napríklad na štátnej oslave dobre nevidel čo sa presne deje, celý priebeh bol vhodne komentovaný. Na Slovensku sú žiaľ sviatky takéhoto druhu ešte poznačené komunistickou ideou. Vďaka oslave v Poľsku som si uvedomil, že človek si musí svoju históriu pripomínať a byť vďačný predkom, ktorí položili svoj život za našu slobodu, položili život, zdravie, či obetovali rodinu a pohodlie, aby sme my dnes žili lepšie, slobodnejšie. V Poľsku sa učím, čo je to patriotizmus, niekedy možno prehnaný, ale kiežby sme mali aj my na Slovensku aspoň štípku tej národnej hrdosti. Poliak nepotrebuje majstrovstva sveta v hokeji, aby si kúpil vlajku a dal si okolo krku národný šál. A čo my?

Dav ľudí na oficiálnej oslave

Pochod obkolesovali stovky zvedavcov

historické vojsko z 2. sv. vojny

pochod k prezidentskej tribúne

pochod čestná stráž

Polícia chráni ministerskký palác pred násilnikmi, palác k štátnemu sviatku svieti v poľských farbách

Palác kultúry menil farby, striedal červenú a bielu

Tank z prvej svetovej vojny- vyrobený v Poľsku, neskôr sa dostal do ZSSR, tí ho darovali afganskému sultánovi a poľskí vojaci an misii v Afganistane ho objavili, následne ho Afganistan daroval naspäť PL

Políca v pohotovosti pred príchodom pochodu nezávislosti

Pochod nezávislosti

pochod nezávislosti  bol búrlivy

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?